Pred 35 rokmi sa skončil v Československu monopol komunistickej strany

Bratislava 29. novembra (TASR) - Pád komunizmu v Československu priniesol výrazné zmeny najmä v spoločensko-politickej a v ekonomickej oblasti. Súviseli s prechodom z diktatúry vládnucej komunistickej strany k demokratickému usporiadaniu. Práve požiadavka zrušenia vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa (KSČ) v spoločnosti, ktorú zakotvovala ústava, bola jednou z hlavných požiadaviek Nežnej revolúcie v roku 1989.

V piatok 29. novembra uplynie 35 rokov odvtedy, keď Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ a začala sa éra politickej plurality.

Vedúca úloha KSČ bola zakotvená v Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR) z 11. júla 1960. V článku 4 sa doslova písalo: "Vedúcou silou v spoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická strana Československa, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie."

Brutálny zásah bezpečnostných síl proti demonštrácii 17. novembra 1989 na Národnej triede v Prahe odštartoval udalosti, ktoré zásadne zmenili smerovanie spoločnosti. Reakciou na potlačenie pražskej študentskej demonštrácie bol vznik občianskych hnutí. Rozhodujúcou politickou silou Nežnej revolúcie na Slovensku sa stala Verejnosť proti násiliu (VPN), v Českej republike to bolo Občianske fórum (OF).

VPN vzniklo 19. novembra 1989 na stretnutí kultúrnych a vedeckých pracovníkov vo výstavnej sieni Mestskej organizácie Zväzu slovenských výtvarných umelcov (Umelecká beseda) v Bratislave. Hnutie Verejnosť proti násiliu prijalo 25. novembra 1989 spolu s Koordinačným centrom slovenských vysokoškolákov spoločné programové vyhlásenie, ktoré obsahovalo 12 bodov. Príznačne, vo štvrtom bode požadovalo zrušenie vedúcej úlohy KSČ a v tomto zmysle aj zmenu štvrtého článku komunistickej ústavy.

Presne na poludnie 27. novembra 1989 vstúpilo v celom Československu pod heslom "Koniec vlády jednej strany" do dvojhodinového generálneho štrajku 75 percent tovární, úradov, škôl a obchodov. Podniky s nepretržitou prevádzkou sa pripojili k štrajku manifestačne. Úspech generálneho štrajku jasne ukázal, že komunistický režim stratil podporu obyvateľstva a že zásadné zmeny nie je možné zvrátiť.

Článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany v štáte a spoločnosti zrušili poslanci Federálneho zhromaždenia na mimoriadnej schôdzi, na ktorej sa zišli v stredu 29. novembra 1989. Súčasne zmenili článok 6 o Národnom fronte, v ktorom boli podľa Ústavy združené povolené politické strany a spoločenské organizácie, ako aj článok 16, podľa ktorého sa kultúrna politika, vzdelávanie a výchova viedli v duchu štátnej ideológie vedeckého komunizmu a marxizmu-leninizmu.

Z prítomných 309 poslancov, prevažne členov KSČ, ani jeden nehlasoval proti ústavným zmenám, ani sa nezdržal hlasovania, čiže komunistický parlament zostal verný svojej 'tradícii' jednomyseľného hlasovania.

Slovenskí komunisti však rozhodli o zrušení vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa ešte pred tým, ako tak urobil federálny parlament. Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) odhlasovali príslušný návrh na mimoriadnom zasadaní ÚV KSS, ktoré sa konalo v dňoch 26. - 27. novembra 1989.